Prvá verzia Linuxového jadra bola napísaná Linusom Torvaldsom v roku 1991. Jednalo sa o open-source "alternatívu" ku komerčným UNIX systémom - išlo však iba o jadro os napísané v C. Projekt si rýchlo získava veľkú popularitu a do jeho vývoja sa zapájajú ďalší ľudia - dnes sa jedná o tisícky prispievateľov. Do jeho vývoja je "zapletené" veľké množstvo úspešných IT firiem, niektorých existencia je na Linuxe dokonca založená.
1991 - 0.01
1994 - 1.0
1996 - 2.0
2010 - 2.6.33 /súčastná stable verzia/
Od 1.0 sa verzie čísluju v tvare x.x.x, kde prvé číslo označuje verziu kernelu, druhé významnú revíziu a tretie menšie revízie.
Od verzie 2.6 (2003) verziu kernelu v podstate určuje tretia cifra a v prípade, že sa objavia nejaké záplaty je pridaná štvrtá cifra. Za číslom verzie
sa ešte môže objaviť pismenná skratka symbolizujúca release candidate(rc), prípadne určitú vývojovú vetvu.
Aktuálna verzia je vždy dostupná na kernel.org. Tak isto sa tam dajú nájsť historické verzie.
Konfigurácia jadra má zmysel v prípade, keď vieme, že bude nasadene na určitom HW a pobežia tam iba určité služby. Bežné distribúcie majú jadrá prispôsobené tak, aby bežali na "každej" HW konfigurácii a nebol problém na nich spúšťať "hocičo". Medzi bežne nastavované veci patrí architektúra, filesystemy, zbernice, ... Informácie o vlastnom HW sa dajú získať pomocou nasledujúcich príkazov/súborov.
Linxove jadro dovoluje zavadzanie modulov za behu. Typicky sa moduly pridavaju pre nie casto/stale pouzivane veci. Moduly sa dajú kompilovať/inštalovať samostatne príkazmi make modules/make modules_install. Pre zistenie ake moduly su v systeme aktualne loadnute pouzijeme prikaz lsmod. Pomocou modprobe modul pridame a rmmod odstranime.
Jadru sa pri starte mozu zadavat rozne parametre. Ich zoznam sa da najst v dokumentacii k jadru. Napriklad parameter root=... udava cestu ku korenovemu zvazku /.